Pri analyzovaní podstaty multikulturalizmu som nevyhnutne narazil na tézy autorov túto ideológiu ospevujúce aj zatracujúce. Spoločné mali však jedno: prakticky všetky boli reakcie na objektívne existujúcu deštrukciu a narastajúci chaos v európskej spoločnosti, zatiaľ najmä v tzv. vyspelých Západných postmoderných multikultúrnych demokraciách.
Boj proti antisemitizmu v Európe je trvalou súčasťou boja proti nespočetným neduhom európskej spoločnosti. O to viac ma prekvapila recenzia knihy Andrewa Bostoma Dedičstvo islamského antisemitizmu od Ibn Warraqa, ktorej závery sú pozoruhodné.
Pokiaľ nebude zvrhnutý mutikulturalizmus, čiže kultúrnospoločenský hodnotový právny politický aj ekonomický SYSTÉM, založený na postmodernej neomarxistickej ideológii multikultúrneho hodnotového relativizmu a jej dogmách, systém, oslavujúci homosexualitu a genderovú agendu, systém, ktorý ničí európske národy, systém, ktorý podporuje bezuzdný a divoký konzum a nemá žiadne životaschopné morálne hodnoty nemôže splodiť nič životaschopné.
Mutikulturalizmus je kultúrnospoločenský hodnotový právny politický aj ekonomický systém, založený na postmodernej neomarxistickej ideológii multikultúrneho hodnotového relativizmu a jej dogmách. Postmoderna je intelektuálnym zdrojom filozofie všeobecného hodnotového relativizmu ako základu politickej teórie multikulturalizmu. Syntézou so širším spektrom neomarxistických teórií a aplikáciou v praxi sa táto politická teória stala ideológiou, ktorej dogmy sú praktické nástroje jej presadzovania. Táto definícia multikulturalizmu nemá s marxistickými definíciami spoločenskoekonomických formácií okrem časti terminológie nič spoločné.
Ako konkrétne treba začať riešiť situáciu a zabrániť katastrofe? Prvým krokom k obnove európskej spoločnosti je pochopenie problému. „Multikultúrna“ postmoderna už dávno prestala byť pokrokom, svojou podstatou a vývojom sa stala anachronizmom, oháňajúcim sa pokrokom, dehonestujúcim skutočné hodnoty na anachronizmy rovnako, ako svojho času komunizmus.
Rasizmus, diskriminácia, netolerancia, xenofóbia, rovnosť, ľudské práva atď. sú pojmy, ktorými nás masmédiá ohlušujú prakticky denne a sú aj námetom častých odborných aj „odborných“ diskusií; z hľadiska multikulturalizmu predstavujú zatiaľ najzávažnejší spoločenský problém v EÚ, okrem finančnej krízy samozrejme. Ani jeden z uvedených pojmov nie je však jednoznačne definovaný, čo predstavuje značné riziká ich nesprávnej, či bezbrehej interpretácie.
Univerzálny princíp multikulturalizmu
Západná civilizácia sa od začiatku 90. rokov 20. storočia nachádza v stave úpadku. Západné národy ohrozuje demografický, kultúrnospoločenský a aj ekonomický kolaps. Masová imigrácia prisťahovalcov s odlišnou kultúrou aj hodnotami a hlavne odkultúrňovanie a odnárodňovanie jednotlivých národných štátov, ktoré môže viesť až k ich totálnemu zániku, tieto tendencie tragicky umocňujú. Multikulturalizmus v tomto kontexte ochromuje odpoveď európskej civilizácie prakticky na všetky výzvy súčasného sveta. Príkladom je apeasment k islamskému terorizmu a islamu všeobecne.
Filozofia multikulturalizmu a jej nositelia
Nová ľavica pochopila, že socialistická revolúcia a diktatúra proletariátu je anachronizmus, preto použila novú taktiku a zaútočila na kultúrne a historické korene európskych štátov. Pokračovatelia myšlienok šesťdesiatych rokov zaujali vplyvné miesta v ekonomike, politike, kultúre a začali podkopávať tradičné európske hodnoty.
Zákonité zavŕšenie budovania „multikultúrnej“ spoločnosti
V EÚ multikultúrna spoločnosť spontánne nevzniká, EÚ buduje multikulturalistický spoločenský systém, riadiaci sa princípmi neomarxistickej postmodernej multikulturalistickej relativizácie hodnôt. Tento systém je politický konštrukt a revolučný produkt sociálnoekonomického inžinierstva, v podmienkach ktorého je medzikultúrny aj medzináboženský dialóg pre európsku kultúru, civilizáciu a Európanov negatívnym sprievodným fenoménom asistujúcim pri ich islamizácii a zániku.
Teoreticky je ideológia multikulturalizmu a z nej odvodená multikultúrna výchova nádherná a úžasne príťažlivá cesta k vybudovaniu kultúrneho komunizmu - ďalšieho svetlého zajtrajšku pre všetky kultúry a ich príslušníkov. Táto ideológia však v praxi z vyššie uvedených dôvodov pôsobí na európsku spoločnosť a kultúru takým deštruktívnym a destabilizačným spôsobom, že jej kolaps je nevyhnutný.
Pre postmodernú multikulturalistickú spoločnosť je typické, že zločin spáchaný ne-bielym kriminálnikom je prakticky automaticky posudzovaný ako dôsledok nejakého previnenia bielej obeti. Biela obeť nie je potom nadväzne na prezumpciu viny bieleho človeka vlastne obeťou, ale nenapraviteľný previnilec a páchateľ, ktorý spáchanie zločinu ne-bieleho človeka vyprovokoval a dostal vlastne zaslúženú odplatu za svoju vinu.